Niekedy je cesta von vlastne cestou dnu.
Atelliere vzniklo z vnútorného hlasu – z priestoru, kde sa žena rozhodne kráčať za vlastným svetlom.
Z miesta, kde po malých kúskoch opäť cíti, čo jej robí dobre, čo ju oživuje a obohacuje.

„Rozhodla som sa vytvoriť priestor pre to, čo mi je drahé – to, čo ku mne prehovára, čo vytvorilo krásu a oporu pre mňa samotnú. Aby som sa mohla cítiť krásne a podporovaná. Aby som uznala, že moje videnie sveta je nielen dosť – je liekom.“

Ľan, ktorý používame, nie je len materiál. Je to filozofia.
Spája prírodu a človeka, dotyk a remeslo, telo a dušu.
Tkanie ako stretnutie osnovy a útku – mužskej a ženskej sily.

Obklopiť sa látkami, ktoré sú objatím. Dopriať telu dotyk, ktorý uzdravuje.

Atelliere je spomalenie. Návrat k pravdivosti. Čas byť dosť. Byť milovaná sama sebou. Byť prítomná. Tvoriť zo svojho stredu.